Počas vianočných sviatkov viac ľúbiš, viac chápeš, viac toleruješ, viac sa znášaš a viac odpúšťaš. Tri vety, ktoré robia Vianoce celý rok.
Od detstva si informovaný o tom, že Vianoce sú čas pokoja, požehnania, milosti, krásy a veselých chvíľ. Všetko smeruje k tomu, aby si sa podľa toho aj správal a väčšinou to tak aj je. Rodina sa stretne, ľudia sú k sebe milší, vyjadrujú si porozumenie a spomalia tempo.
Vety, ktoré ti spravia Vianoce aj v januári, februári, marci..júni..októbri…
Ruku na srdce, komu okrem tých najbližších hovoríš „Mám ťa rád“? Pani predavačka, u ktorej každý deň nakupuješ čerstvé pečivo, kaderníčka, ku ktorej sa chodíš strihať, kolegovia v práci, s ktorými niekedy tráviš viac času ako so svojou rodinou, susedia, s ktorými sa občas doťahuješ, šofér autobusu, ktorý ťa vozí každý deň do práce, spolužiaci v škole, s ktorými vymýšľaš ako sa uliať, učiteľka, pani na úrade, tvoj lekár, obľúbená čašníčka. Prečo by si im občas nemohol povedať – „Mám ťa rád, Mám ťa rada“. Je to trochu zvláštne? No a čo? Predstav si, že to niekto hovorí tebe. Čo zažívaš? Je to príjemné? Určite je. Usmeješ sa, zvýši sa ti sebavedomie a máš krajší deň. Nemusí to nič znamenať alebo to môže znamenať veľmi veľa.
Mamka, ocko, babka, dedko, synček, dcéra, zlatko – ľúbim vás. Tak krátke, ale tak výstižné. Pri slovách „ľúbim ťa“ vysielaš signál telu, aby sa prejavilo aj neverbálnou komunikáciou. Priblížiš sa, dotkneš, pohladíš, objímeš alebo pobozkáš. Vždy, keď máš pri sebe niekoho, kto ťa ľúbi, tak sa cítiš istejšie. Vieš, že ti niekto dôveruje. A práve tá dôvera je kľúčom k osobnému rastu, k životným zmenám a k posúvaniu sa dopredu. Rodičovská dôvera, v dobrom aj v zlom, zohráva dôležitú úlohu, keď sa dieťa stáva dospelým človekom. Nie príkazy, nie tresty, ale láska a dôvera. Dieťa získava oporu a pocit, že stále je tu niekto, komu na ňom záleží. To isté platí aj v partnerstve. Odpúšťaj, nie bezmedzne, ale s porozumením. Obuj si topánky toho druhého a poprechádzaj sa v nich. Pôjde to ľahšie.
Mnoho ľudí vo svete zomiera od hladu, od smädu, od choroby, na ktorú sa v ich krajine nevedia liečiť alebo vo vojne. V správach pri katastrofe sa uvádza údaj o počte mŕtvych. 150, 237, 567, 1200… Len nič nehovoriace číslo. Zabúdaš na to, že máš čo jesť, piť, žiješ v relatívnej slobode, môžeš cestovať kam chceš, môžeš slobodne pracovať, môžeš podnikať, môžeš sa venovať tomu, čo ťa baví, môžeš športovať, môžeš sa ľubovoľne liečiť, môžeš odísť odkiaľkoľvek a kamkoľvek, ak sa rozhodneš, môžeš milovať, môžeš mať priateľov, môžeš tráviť čas s rodinou, môžeš.. VŠETKO.
Buď vďačnejší za to, čo máš. Buď vďačnejší ľuďom, ktorých máš pri sebe – manžel, manželka – ďakujem, že mám koho ľúbiť, mamka, ocko – ďakujem, že ste ma vychovali, brat, sestra – ďakujem, že stojíte pri mne, rodina – ďakujem, že ma podporujete, kolegovia – ďakujem, že ma inšpirujete, priatelia – ďakujem, že sa môžem na vás obrátiť, susedia – ďakujem za pomoc a ochotu…ďakujem.
Začni hovoriť ľuďom, že ich máš rád, povedz svojím najbližším, že ich ľúbiš a každý deň poďakuj za to, že ho môžeš prežiť tak, ako sa sám rozhodneš.
Milan Kalmancai
