Mám rád, keď vo vzťahoch medzi ľuďmi je vzájomná úcta a tolerancia. Mám rád, keď si človek človeka váži. Mám rád, keď si navzájom ľudia nezištne pomáhajú. Mám rád slušnosť.
Odkiaľ sa berie slušnosť? Časť je vo výchove, kde rodičia do nás vštepujú svoje vzorce správania a my ich opakujeme. Časť je v interakcii medzi priateľmi a v škole, kde učitelia a priatelia ovplyvňujú správanie človeka a formujú jeho názory. Časť je v médiách, ktoré sledujeme a nechávame sa manipulovať, či už chcene alebo nechcene. Časť je v prostredí a v spoločnosti, ktorá nás obklopujú a ktorej sa opäť chcene alebo nechcene prispôsobujeme.
Ale tá najväčšia časť slušnosti je v každom jednom z nás.
Kde hľadať slušnosť? Denne sa stretávame s mnohými zlými vecami, kde slušnosť nedostala šancu. Spoločnosť je popretkávaná veľmi neslušnými praktikami a ľuďmi. Na množstvo týchto situácií jednotlivci nemajú dosah. Ale potom sú situácie, ktoré sú blízko nás a vieme ich ovplyvniť. Je to o našej všímavosti a pozornosti. Je to o vzájomnom počúvaní a pochopení potreby toho druhého. Nechce sa nám. Rezignujeme mnohokrát na porozumenie a pochopenie. Je jednoduchšie vyhovoriť sa na to, že sa mi nechce. Pritom je to tak jednoduché.
Prečo vzory zlyhávajú? Manipulácia a túžba po prevahe majú dominantné postavenie a elitní jedinci nám dennodenne ukazujú ako sa to robiť nemá. Urážanie, ponižovanie, hľadanie chýb a arogancia si našla jasný priestor a stala sa automatickou výbavou komunikácie. Ale mňa tento štýl nebaví. Nechcem sa pozerať na divadlo, kde hlavné postavy hrajú „záporáci“. Nechcem, aby moja rodina a moje deti sledovali boj o moc, kde klamstvo je súčasťou povinnej výbavy. Platí to nielen na politický boj, ale aj spoločenský, občiansky, komunálny, podnikateľský, školský, zdravotnícky atď.
Ako nájsť slušnosť v sebe? Ja viem, že v spoločnosti je veľa slušných ľudí. Viem, že slušní ľudia vyznávajú hodnoty, ktoré sú protiváhou ku klamstvu, urážkam a osočovaniu. Predstavujem si ako by to vyzeralo, keby slušní ľudia nerezignovali alebo nemali strach sa prejaviť. Predstavujem si ako by to vyzeralo, keby dôvera bola úplne prirodzená a normálna. Predstavujem si, že ľudia si navzájom nezištne pomáhajú. Predstavujem si, že ľudia sú na seba milí.
Čo som dnes spravil pre to, aby sa moja slušnosť prejavila? Koľkým ľuďom som zadôveroval? Koľkým ľuďom som nezištne pomohol? V koľkých situáciách som bol milý? To je začiatok a to je nástroj ako zmeniť prostredie a miesto, kde chceme žiť.
Ja chcem žiť na mieste, kde je slušnosť samozrejmosťou.
Milan
